Laughing therapy (liečba smiechom) sa zaraďuje už niekoľko rokov medzi lekárske termíny. A ako to pri všetkých “skutočných” objavoch býva, všetko sa to začalo úplnou náhodou: v roku 1964 informovali lekári spisovateľa a novinára Normana Cuisinsa o tom, že ak bude dodržiavať ich odporúčania a užívať ich lieky, prežije maximálne ešte šesť mesiacov. Norman totiž trpel na dosť zriedkavé ochorenie chrbtice, ktoré bolo nevyliečiteľné.

Norman vysadil všetky lieky, okrem vitamínu C, prenajal si izbu v penzióne a začal sa venovať svojej najväčšej záľube. Záľube, na ktorú nemal nikdy dosť času: pozeral filmové komédie, zábavné programy a iné veselé diela.

O dvadsať rokov neskôr (1984) napísal knihu Anatómia choroby. Stala sa bestsellerom a všetkým lekárom dala príčinu na nekonečné spory a diskusie. Upriamila ich záujem na smiech, ktorý dovtedy upútaval len spisovateľov, filozofov a psychológov.

Odborná i populárna tlač uverejňovala príspevky o podstate smiechu a o jeho vplyve na ľudský organizmus. Boli to správy o jeho liečivom účinku, ale aj články dokazujúce, že účinnosť “laughing therapy” je buď náhoda, placebo efekt, alebo tzv. spontánna premisia (termín označujúci ťažko vysvetliteľné, resp. nevysvetliteľné uzdravenie pacienta - pacient sa lieči spontánne).

Predpokladá sa, že príčinou uzdravenia je prebudenie utajenej energie organizmu a vplyv samoregulujúcich mechanizmov, ktoré navracajú organizmu stratenú rovnováhu a tým aj zdravie. Lebo každú chorobu treba považovať za narušenie harmónie, za falošný tón, ktorý narušuje rovnováhu. Spôsobujú to pravdepodobne doteraz neznáme procesy, stimulované hormónmy. Ich aktivovanie a “uvedenie do obehu” závisí v rozhodujúcej miere od sily vôle a inštinktu života.

Odhalenie toho, čomu hovoríme pud sebazáchovy, dovolí zrejme dôkladnejšie stanoviť, prečo sa niektorý jedinci dokážu vyliečiť aj z ťažkých chorôb. Snáď sa podarí “napodobniť prírodu” a vyrobiť lieky nabádajúce samoliečiace mechanizmy do intenzívnej práce.

Zdravý smiech je dobrodením, tvrdí dr. William Fry z univerzity v Stanforde. Podľa jeho názoru smiech pôsobí znecitlivujúco, lebo pravdepodobne zvyšuje produkciu adrenalínu a noradrenalínu. Tieto zase spôsobujú vylučovanie endorfínov, ktoré pôsobia utišujúco. Okrem toho, úprimný smiech prináša organizmu rýchle a viditeľné výhody, keď pôsobí na jeho dýchacie funkcie. Robí vdych a výdych účinnejšími: pľuca sa prevetrávajú, krv sa lepšie okysličuje a človeku je hneď ľahšie.

Dr. Fry sa nazdáva, že riadna dávka smiechu, je vynikajúcou gymnastikou, určitou podobou joggingu a regeneráciou súčasne. Svaly hrudníka a ramien rytmicky pracujú a človeka unavujú i povzbudzujú zároveň. Teda spôsobujú to, čo sleduje relaxácia: napätie a uvoľnenie.

Samozrejme, že o účinku liečby smiechom, resp. príbuzných technikách uvoľňujúcich napätie a potláčajúcich strach, nemôžeme tvrdiť, že vyliečia rakovinu alebo AIDS. Ale lekári zaoberajúci sa chorobami psychosomatického charakteru (vznikajúce v dôsledku stresov) odporúčajú pacientom veľké dávky smiechu. Smiechu, ktorý pomáha pri ich liečbe a dokonca je niekedy jediným liekom. Preto Funésove diela pomáhajú neurotikom, Woodhousove alergikom, Flip a Flap tým, čo majú žalúdočné vredy a Woody Allen vám pomôže pri depresií.

Ale ak vám práve tieto “veci” nie sú pochuti, skúste českú, či slovenskú klasiku, alebo to, čo práve Vás zaručene rozosmeje. A nemusíte sa vôbec báť, pretože ak už nikde inde, tak práve tu platí: čím viac - tým lepšie.

Takto jednoducho možno aplikovať recepty stúpencov liečby smiechom. Medzi ktorých patrí veľa odborníkov z rôznych oblastí medicíny. A to od neuropsychiatrie až po detské lekárstvo.

Preto porozmýšľajte...!

Ako hodnotíte tento článok ?

DataLogic    
www.kulturistika.sk