Film Herkules v New Yorku (1970) mala byť verzia úspešného talianskeho seriálu. Arnold prvý raz hral hlavnú úlohu (ako aj vôbec) a to olympského poloboha. Režisér takisto debutoval týmto filmom a rozpočet bol cca 300.000 dolárov. Nikoho teda naozaj neprekvapilo, keď sa z hotového produktu vykľula jedna z tých zafúľaných zlátanín, pre ktoré je ešte aj nepodarok slabý výraz. Herkules v New Yorku minul každý zo svojich cieľov priam na kilometre.

            V roku 1973 prichádza do kín film Rozlúčka nadlho (The Long Goodbye). Ide o zmodernizovanú, kritikou rozporne prijatú filmovú adaptáciu Chandlerovho románu o súkromnom detektívovi Philipovi Marloweovi, ktorý sa chce dopátrať, prečo jeho kamarát Torry Lennox údajne spáchal samovraždu. Arnold hrá člena telesnej stráže gangstra Martyho Augustinea, ktorý sa nazdáva, že ho Lennox obral o peniaze. Arnold je tu v roli násilníka, ktorý má za úlohu terorizovať Marlowea. Samotná rola nebola zvlášť náročná. Arnold nemal robiť v podstate nič viac ako postávať a zapôsobiť svojou hrozivou fyziognómiou.

            Vo filme Len hladuj (Stay Hungry, 1976) stvárňuje Arnold značne autobiografickú postavu rakúskeho kulturistu Joe Santa, ktorý sa pripravuje na súťaž Mr. Universum. Film stojí na strane kulturistu Jea Santa a ideálov, ktoré stelesňuje. V protiklade k podlízavým špekulatérom a netolerantným odkvitnutým kráskam na exkluzívnych párty žialiacimi za veľkými dňami, reprezentuje Santo iný, poctivejší spôsob ako rozvíjať tradície. Políčko za políčkom koriguje film zvyčajné klišé: údajnú homosexualitu kulturistov odhaľuje ako fikciu, práve tak ako mýtus o ich kulturistickej obmedzenosti (Santo hrá na husle) a bezhraničnom narcisizme (Santo nehľadá slávu ani pocty, ale potrebuje platiť dlžoby). Arnold získal za film Zlatý glóbus za najlepší herecký debut.

            Pumpujúce železo (Pumping Iron, 1977) je dokumentárnym filmom. Opisuje Arnoldov tréning na Mr. Olympia 1975, pózovanie pre fotografov, charitatívne vystupovania vo väznici na Terminal Islad a psychické súboje v predkolách s najväčším rivalom Lou Ferrignom. Všetko kulminuje do víťazného boja o titul . Za zmienku stojí, že okrem Arnolda a Ferrigna si tu zahrali hviezdy minulosti ako Franco Columbu, Ed Corney, Mike Katz, Serge Nubret, Robin Robinson, Frank Zane,….. Samozrejme vo filme bolo aj množstvo scén presne scenára, ktoré celkom neodrážali Arnoldove postoje. Je to zmes hraného filmu a dokumentu, kde bolo veľa príhod vopred zinscenovaných.

             Film Ničomník (The Villain, 1979) je krížencom kresleného seriálu o dobrodružstvách muža na úteku a satirickou westernovou baladou. Snímok však čoskoro uviazol v sérii trikov zlepených bez akéhokoľvek nápadu. Deväťdesiat minút sa zlý Jack Kaktus (Kirk Douglas) ničím neprekvapujúc usiluje pripraviť peknú Charming Jones (Ann-Marget) o peniaze. Zmätenosť jeho útokov sa pritom nevystupňuje a niet medzi nimi ani len prepojenie. Arnold je vyložene matný a v úzadí, v úlohe naivného Krásavčeka - cudzinca (ochraňuje Charming Jones) pôsobí nemohúcne a ku koncu ako úplný idol. Škoda.

             Arnoldove herecké kreácie a výkony v 70-tych rokoch vyzneli značne obmedzene. Bol drevený a absolútne nastrojený. Mal problémy s výslovnosťou a nemecký prízvuk, plus to hrozne znejúce meno Schwarzenegger. Nečudo, že v prvých dvoch filmoch použil umelecký pseudonym Arnold Strong. Neustále mu bolo vytýkané, že sa nevie odpútať od imidžu kulturistu. Snáď svetlú výnimku tvorí film Len Hladuj. Na druhej strane mu krach Ničomníka dal jasne najavo, že nedokáže len tak, z ničoho nič vniknúť do úlohy, ktorá už nemá nijakú súvislosť s jeho doterajšou životnou dráhou. Ostal teda kompromis: úloha, ktorá síce na jednej strane počíta s jeho telom, no na druhej by bola aj primerane svojbytná a populárna na to, aby vytvorila novú ideu mimo zvyčajných asociácií ako kulturistu. Arnold so sebe vlastnou ctižiadostivosťou začal takú úlohu hľadať.